DO október rodiny Tri hôrky 12.10.2011

Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. (Lk 1,35)

Duchovná obnova rodín, Tri hôrky 12.10.2011

SDB Tri hôrky

 

Čítanie z evanjelia podľa Lukáša:

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29 Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37 Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 38 Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

 

Úvaha

 

Nachádzame sa vo významnom momente ľudských dejín. Celá história človeka očakáva túto chvíľu. Boh sa rozhodol vstúpiť do dejín človeka už nie cez obrazy, cez poslov ale konkrétne ako človek.

 

Táto dejinná chvíľa má svoje historické ohraničenie – bolo to v Nazarete, bolo to v živote Márie a pod. Ale zároveň táto chvíľa dáva nádej, že Boh sa v našich dejinách od tejto chvíle stále približuje k človeku. Veríme tomu, že všedné dni nášho života sú preplnené takýmito božími návštevami.

 

Spôsob života a vzduch tejto kultúry, ktorý tiež dýchame nám nenapomáhajú k tomu, aby naše zmysly, duša a Duch boli nastavené vo veľkej citlivosti na tieto božie návštevy. Preto by bolo dobré vrátiť sa a nanovo objaviť cirkevnú prax, ktorá nám môže aj v dnešnej dobe odľahčiť myseľ a srdce. „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim, 12,2)

 

Rodiny a komunity sú často vystavené rozlišovaniu. Čo spraviť, ako sa rozhodnúť, čo je Božie a čo je od zlého? Ako vykladať znaky čias v situácii, ako je naša, ktorá je plná tieňov a tajomstiev?

Rozlišovanie bez každodenného spytovania svedomia nie je možné.  Mať schopnosť odlíšiť, čo je v mojom konaní v zhode s Kristovým Duchom a čo mu naopak protirečí.

Spytovanie svedomia je viac ako len  formálnym prvkom večernej modlitby, ale je skutočnou cestou duchovného rastu. Kto po nej kráča, naučí sa pozerať na realitu seba samého, svojej rodiny a na realitu druhých  Božími očami.

Cieľom a najlepším plodom spytovania svedomia je nájsť Božie stopy v uplynulom dni a uvedomiť si Jeho prítomnosť a pôsobenie. Prostredníctvom spytovanie svedomia môžeme teda odkryť, aký zmysel a význam má to, čo sme prežili. Preto spytovanie svedomia začína počúvaním Boha, ktorý k nám hovorí, cez osoby, stretnutia, udalosti a dejiny. Stačí len 10 minút tohto cvičenia každý deň a pokiaľ si ho budeme vykonávať verne, pomôže nám nájsť Boha v každodennosti nášho života a uznať to, čo v nás a pre nás vykonal (Rim 8, 28).

 

Ako na to?

1, V Božej prítomnosti:

 

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“

Anjel so svojím pozdravom voviedol Máriu do prítomnosti božieho posla. Skôr ako začneme spytovanie svedomia, treba si uvedomiť, že sme pred Bohom, že sa na nás pozerá a že nás miluje. Skôr, aby by veriaci začal kontemplovať seba samého, uvedomuje si, že je a chce byť kontemplovaný Bohom, zvyká si vidieť sa a chcieť sa tak, ako ho vidí a chce sám Boh. A pre nás, ktorí žijeme v manželstve, alebo v komunite to neplatí len ako o jednotlivcoch, ale Boh v nás vidí jednotu tela a duše, sviatosť (pre manželov) a znak svojej lásky (pre komunitu)  – chce tam vidieť svojho Syna. Preto je potrebné, aby sme videli aj náš spoločný život v manželstve, tak ako naň pozerá Boh.

 

2, Vzdávanie vďaky:

 

31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

 

Mária počuje plno radostných a veľkých posolstiev. Spytovanie svedomia sa obvykle začína“ chválou a ďakovaním Bohu za jeho dary, za jeho plán lásky, za jeho dobrotu, ktorú prejavuje v živote každého z nás. Vo svetle Božích darov môžu byť moje odpovede na jeho plán vyjadrené s väčším dôrazom a osobnou pravdivosťou, bez sebachvály, ale aj bez sebaľútosti.

 

3, Uznanie svojich vín:

 

34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

 

Mária skúma vec v horizonte ľudských možností.

 

Poznať vlastnú vinu a prijať ju je milosť, o ktorú treba prosiť, pretože je začiatkom návratu k Bohu, darom z odpustenia. Uznať si hriech alebo chybu neznamená vedieť vysvetliť, ospravedlniť, alebo sa s ňou zmieriť. Milosť uznať si pred Bohom, že sme hriešni, je v skutočnosti darom poznania, že nás už pred tým, bez hraníc miloval. Keď si priznáme svoj hriech, stávame sa pokornými, vracia nás k našim počiatkom, k humusu, teda k zemi, ktorú ešte Duch neoživil. Prekvapenie z toho, že sme milovaní, je najsilnejšie a najradikálnejšie rozhodnutie zrieknuť sa zla a začať žiť čnostným životom. Objaviť, že sme milovaní, nás dojíma, vedie k ľútosti, k uznaniu hriechu, k jeho vyznaniu a prosbe o odpustenie. A iba láska, ktorou Pán ma obdarúva, je sila, ktorou sa budem v budúcnosti brániť proti hriechu. Ochota zlepšiť sa, viac nehrešiť, rozhodnutie zriecť sa hriechu bude zdravo účinné, ak je založené na láske, v ktorej sa niekedy pristihnem azda aj v slzách. Objaviť vlastný hriech pred Božou tvárou, alebo mať milosť vidieť, ako ho On sám prijíma, vedie k ľútosti … A ľútosť privádza človeka domov.

 

4, Úsilie o konverziu:

 

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

 

 

Kto sa vracia k Bohu, snaží sa zostať s Ním, dar odpustenia prináša túžbu nechať sa viesť Bohom. Ochota zlepšiť sa nie je teda námahou v rámci mojich možností, ani snahou bojovať proti svojim slabostiam, ale vzniká z kontemplácie milosti, na ktorú neodpovedal. Nie veriaci určuje cieľ svojej konverzie, nanajvýš môže stanoviť termíny a itinerár. Boh je ten, ktorý nás miluje a zjavuje nám, aké dobro chce od nás. Cieľom spytovania svedomia nie je natoľko analyzovať vlastné vnútro, ale skôr objaviť „Boha vo všetkých veciach a všetky veci v Bohu“. Vďaka dôvernému vzťahu k Pánovi si môžeme uvedomiť, ako sa Pán v nás prejavuje, a ako my žijeme s ním. Týmto spôsobom môžeme vyzrievať v pravej viere. Spytovanie svedomia nám umožňuje uvedomiť si, ako sa Boh na nás pozerá a aký je náš postoj v tomto vzťahu. Byť si vedomý Božieho pohľadu na nás je zrelosťou viery.