DO rodiny 9.11.2011 – Nebuďte ustarostení o zajtrajšok

 

Nebuďte ustarostení o zajtrajšok (Mt 6, 25-34)

 

Duchovná obnova rodín, Tri hôrky 9.11.2011

Gillini –Zattoni, Špidlík, Preklad: SDB Tri hôrky

Čítanie z evanjelia podľa Matúša:

Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže starosťami  pridať čo len lakeť k svojmu životu?  A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; 29 a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! 32 Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. 33 Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. 34 Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

 

Lectio

Cenná a náročná stať z Matúšovho evanjelia o dôvere v Božiu Prozreteľnosť je ako klin, vrazený medzi dve zvolania „Nebuďte ustarostení (25, 34).“

Je tu vykreslený ustarostený človek, ktorý sa zamýšľa nad vlastným zajtrajškom, a nechá sa hlboko znepokojiť pred existenčnými požiadavkami: jedlo, oblečenie – ako príklady primárnych a teda nevyhnutných potrieb. Ježiš žiada od svojich učeníkov aby sa nenechali znepokojovať. A to nie vďaka vrodenému charakterovému optimizmu, alebo vďaka úsiliu vôle. Ale iba vďaka sile dôvery, ktorá pramení z vedomia, že  Boh je náš Otec a že udržuje osobitný vzťah s každým z nás. Keď ide o Kráľovstvo (Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, 33), ktoré je založené na uznaní, že Boh miluje jedinečne každého z nás, potom je celkom možné sa mu odovzdať.  Za takýchto podmienok príklad o vtákoch a o poľných ľaliách nie je naivný obraz, ktorý by ignoroval dramatickosť života, alebo by podnecoval k úniku od problémov alebo k životu v záhaľke. Je to povzbudenie vidieť naše svetské starosti v ich správnej miere a perspektíve. A toto nakoniec je možné iba vo svetle viery v Kráľovstvo, viery, ktorá vychádza zo súhlasu s Božou vôľou  (jeho spravodlivosť). Pohľad, ktorý Kristus vrhá na vtákov a na ľalie (26-30) nie je pohľad zasneného ekológa, ale veriaceho, ktorý rozpozná, že „On dáva pokrm každému stvoreniu, lebo jeho milosrdenstvo je večné.“(Ž. 136,25)

Záver úryvku (v.34) je presiaknutý múdrosťou. Ježiš nesľubuje učeníkom bezstarostnú budúcnosť. Skôr naopak. Pripomína nám, že budúcnosť nie je pod našou kontrolou, budúcnosť nie je k našim službám. Zajtrajšok bude mať stále nejaké nové problémy, ktoré budeme musieť brať do úvahy. Toto protirečí našej kultúre, ktorá by chcela všetko naplánovať. Od učeníka sa žiada postoj dennodenného cvičenia v dôvere Bohu aj uprostred nepokoja. Toto je jediný postoj, ktorý nám zabezpečí to, aby sme sa nestrachovali pred budúcnosťou.

Ako hovorí otec Špidlík v jednej z jeho kníh. „Najnebezpečnejšie otroctvo, do ktorého sa človek dostane, je skryté pod ľúbivým leskom cieľavedomosti. Načrtneme si napred do všetkých detailov plán do budúcnosti. Neustúpiť od neho potom pokladáme za otázku cti a charakteru. Vyzerá to veľmi vznešene, prípadne i sväto. Veď napr. sv. Ignác veľmi odporúča podobný plán počas Duchovných cvičení. A predsa je tu malá poznámka, ktorá môže uniknúť. Duchovné cvičenia sú na to, aby človek usilovne hľadal a našiel Božiu vôľu. Plány a predsavzatia pre budúcnosť majú zmysel iba v tomto prostredí, v tomto duchovnom rozpoložení. Ináč sa cieľavedomosť stáva tyranom odvádzajúcim od skutočnosti a vedúcim k fanatizmu.

Nečudujme sa preto, že niektorí svätci považovali za pokušenie plány alebo už len myšlienku na zajtrajšok. Sv. Teodozij Kyjevskij prikázal hodiť do Dnepra chlebíčky prinesené na obed, a to len preto, že ich kuchár uchránil od včerajška. Chcel, aby sa každý deň znovu jeho mnísi naučili dôverovať v Božiu prozreteľnosť a neusnuli duchovne dôverujúc viac v pozemské dobrá.

Meditatio

V týchto sociálno ekonomických vzťahoch v ktorých žijeme, kde je ťažké nájsť prácu, kde sme tlačení zľava sprava k istotám, k poistkám sú tieto Kristove slová dosť mimo sveta. „Nebuďte ustarostení“ (25.34). Dokonca to znamená „Nezhromažďujte svoje poklady, bankové kontá veriac, že v čase ohrozenia nám zabezpečia potrebnú istotu. V skutočnosti, čím viac zhromažďujeme, tým viac sme znepokojení. Ale to nezhromažďujte, nebuďte ustarostení má ešte mnoho iných neprebádaných podôb. Jednej podoby sa tu nakrátko dotkneme.

Sú niektorí, ktorí si zariadia byt prepracovane do detailu, dokonca posunú aj samotný sobáš na neskôr, len aby bývanie bolo úplne dokonalé. Až tak dokonalé, že by to malo byť vlastne večné. (a nerátajú s tým, že by život mohol niekedy od nich chcieť presťahovanie, alebo že ich malé deti budú skákať v topánkach po ich novej gaučovke…). A sú iní, ktorí si postavia dom, alebo zariadia byt funkčne, striedmo. Títo sa nezaťažujú estetickými detailmi. Dom, či byt, ktorí je usporiadaný,  uprataný, prívetivý s nejakou tou posteľou navyše pre návštevy, pre tých, čo klopú na dvere, pre aktivity cirkevného spoločenstva. Toto sú výsledky toho „Nebuďte ustarostení“: vybudovať sieť solidárnych rodín: čo je vlastne: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť…

                S ešte na záver jeden postreh otca Špidlíka: Psychologicky sú značne odlišné dve veci: starať sa a „pripúšťať si starosti“. Predstavení, rodičia a všetci, čo majú zodpovednosť, sa musia „starať“. Bossuet píše, že oddanosť do Božej vôle uvádza do harmónie dva hlasy. Jeden znie: „Verím, že Pán Boh sa stará o všetko.“ Druhý potom vraví, že treba konať, byť bdelým a nepokúšať Boha.

Actio

Urobme ako rodina gesto prijatia (stačilo by napr. telefonát len tak, bez toho, že by ste niečo potrebovali, niekomu z blízkych) a objavíme že solidárnosť je liekom na ustarostenosť.