DO september rodiny Kalvária 28.9.2010

 

Boh stvoril človeka na svoj obraz: muža a ženu ich stvoril

Duchovná obnova rodín,  Kalvária 28.9.2010

Gillini Zattoni, preklad: Saleziáni Don Bosca, Tri hôrky

 

Na začiatku tohto šk. roka, keď sa prvýkrát stretáme, využívame možnosť postáť nad začiatkom dejín pri snoch Boha o človeku.

 

Čítanie z knihy Genezis:

 

Na počiatku  Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

A stvoril Boh človeka na svoj obraz,

na Boží obraz ho stvoril,

muža a ženu ich stvoril.

 

Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!  Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, dávam                     všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

 

Lectio

Nachádzame sa v šiestom dni stvorenia. Boh volá k existencii niečo zvláštne. Preto sa obracia na nebeské zástupy so svojím kráľovským rozhodnutím (v. 26 Urobme…) Rozhodne sa stvoriť bytosť na svoj obraz a podobu. Slovo „obraz“ (selem) v biblickom jazyku je socha, alebo podobizeň postavená na hraniciach kráľovstva, alebo na strategických miestach, aby naznačila komu  to územie patrí. Hovorí o tom, kto je tu pánom.

Boh stvoril muža a ženu na svoj obraz (selem – v. 27). Sú teda obrazom Božieho kráľovstva pred svetom. A to až do takej miery, že toto kráľovstvo sa zobrazuje podstatných  rodinných vzťahoch a v zodpovednosti voči týmto vzťahom.

Prvý podstatný vzťah je puto medzi mužom a ženou. Neskôr sa stáva povolaním k plodnosti.

Ale aj ďalší podstatný vzťah – vzťah k svetu – musí byť poznačený touto zodpovednosťou. Tento vzťah výstižne vyjadruje sloveso „panovať“ (v. 28). Vo filozofii Božieho kráľovstva ide o panovanie celého ľudského spoločenstva nad svetom.

Tretí podstatný vzťah je puto medzi ľudským stvorením a jeho Stvoriteľom. V tomto prípade má zodpovednosť podobu počúvania. Veď prvá vec, ktorú Boh urobil po tom, ako stvoril ľudský pár je, že k nim prehovoril. Od ľudského páru sa žiada počúvanie tohto slova, ktoré je  súčasne požehnaním aj príkazom.

Aby sme správne pochopili slová o „panovaní“ nad tvorstvom, poslúžia nám usmernenia ohľadom „diéty“ (v. 29n – verš je vynechaný v liturgických čítaniach), ktoré aspoň dočasne nechávajú ľudský pár bez násilia pri prelievaní krvi zvierat – môžeme povedať, že „panovať“ v tomto momente znamená starať sa, mať na starosti.

Nakoniec je tu ešte jedno nádherné slovo o ľudskej bytosti a o ľudskom páre. Boh videl všetko, čo urobil, a hľa bolo to veľmi dobré.  (v.31) Nie je to len etické ohodnotenie svojho výkonu, ale zaľúbený pohľad kontemplácie zo strany samotného Boha nad tajomstvom, ktoré vložil do života muža a ženy.

 

Meditatio

Dcéra – tínedžerka v hneve, napísala  rodičom list s trpkými výčitkami, ktorý zakončila zvolaním: „Je mi z vás na zvracanie“.

Otec – stolár so zrobenými rukami – vyjadruje celú svoju rodičovskú dôstojnosť keď odpovedá neistým písmom v liste : „Tvoja mama a ja ťa milujeme a aj tvojich súrodencov, ako najlepšie vieme. Nedovolíme ti, aby si nás takto napádala! Sadnime si radšej okolo stola a porozmýšľajme spoločne o tom, čo píšeš.“  Toto nie je odpoveď dominujúceho paternalistu, ale odpoveď otca, ktorý „panuje“ malému svetu jeho rodiny. Nezrieka sa svojej moci tvoriť, ktorá v sebe zahŕňa úctu voči sebe, úctu voči svojej manželke a úctu voči svojej dcére.  Nevyzúva sa z možných chýb, ale vie, že žiadna ich chyba ako rodičov, nedovoľuje dcére, aby voči rodičom nemala rešpekt a úctu. Ba priam naopak.  Keď dcéra robí scény, on, ktorý je svojou povahou ústupčivý a pokojný „dvíha hlas“, aby ochránil  rodičovskú dôstojnosť a tým vlastne ochránil aj dôstojnosť dcéry.

V tomto prípade si môžeme vychutnať aj krásu jeho postojov, ktoré zvýrazňujú jednotu dvoch. Otec a mama sú spolu v zlom (Nedovolíme ti, aby si nás takto napádala), aj v dobrom (Tvoja mama a ja sme milovali teba a aj tvojich súrodencov ako sme najlepšie vedeli).

Dnes často zabúdame, že ak dovolíme deťom nerozvážne útoky, prichádzame o svoju rodičovskú dôstojnosť, ktorú sme dostali od Pána života. V príkaze „ploďte a množte sa, podmaňte … (v. 28) je cenný vzťah:  pozor – určite to neznamená vládnuť nad deťmi tým, že im vnútime svoje predstavy alebo tým, že nebudeme mať k nim úctu. Znamená to vládnuť  nad ich aroganciou, nad ich strachmi, nad ich bezodkladnými očakávaniami, nad ich konzumnými chúťkami. Priviesť deti na svet znamená zobrať zodpovednosť za ich neustály  vývin. A to preto, lebo tu máme poslanie od  Boha, ktorý nás tvoril na svoj obraz a podobu (v.26). Plodnosť rodičov je požehnaná, pretože napĺňa zem (v. 28) nie v mene rodičov, nie kvôli delíriu sebestačnosti rodičov, nie pre lipnutie na moci, ale pre oslavu Pána, v ktorého rukách sú naše deti.

Oratio

Pane, dnes tak ako včera a ako zajtra zveruješ manželskej dvojici:

  • moc vládnuť moru, ktoré svojou temnou mocou ohrozuje naše deti;
  • moc služby rozlišovania túžob, ktoré v nich vyvoláva svet;
  • moc ovládať prehnanú rodičovskú starostlivosť o naše deti, aby sme ňou neoslabili vieru v tvoju prozreteľnosť.

Pomôž nám veriť, Pane, že práve nám si zveril starosť o najhlbšie dobro detí a upriamenie ich pozornosti na tvoje dedičstvo pripravené pre nich.

 

Contemplatio

Actio

Čo, aké okolnosti vášho spoločného života hovoria o Božom požehnaní pre vás manželov a rodičov v tomto období vášho rodinného života?  „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

Ktoré tvoje postoje hovoria o tvojom úsilí pre spoločnú jednotu vás ako manželov?

Ktoré postoje partnera vnímaš ako tie, ktoré prispievajú k vašej jednote pred deťmi?

 

Možnosť obohatenia duchovným čítaním

Stvorením muža a ženy na svoj obraz a podobu Boh korunuje dielo svojich rúk a privádza ho k dokonalosti. Povoláva ich k osobitnej účasti na svojej láske ako aj na svojej moci ako Stvoriteľa a Otca, a to ich slobodnou a zodpovednou spoluprácou na odovzdávaní daru ľudského života:  „Boh ich požehnal a povedal im: Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju.”
Hlavnou úlohou rodiny je služba životu, splnenie pôvodného požehnania Stvoriteľa v priebehu dejín tým, že sa plodením prenáša Boží obraz z človeka na človeka.
Plodnosť je ovocím a znakom manželskej lásky, živým svedectvom plného vzájomného darovania sa manželov: „Správne udržovaná manželská láska a celý spôsob rodinného života, ktorý z nej vyplýva bez zanedbávania ostatných cieľov manželstva, smeruje k tomu, aby manželia boli ochotní odvážne spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý ich prostredníctvom stále rozširuje a obohacuje svoju rodinu.”
 Plodnosť manželskej lásky sa však neobmedzuje len na plodenie detí, i keby bola chápaná v jej vlastnom ľudskom rozmere: rozširuje sa a obohacuje všetkými tými plodmi mravného, duchovného a nadprirodzeného života, ktoré otec a matka na základe svojho povolania majú odovzdávať deťom a skrze ne Cirkvi a svetu. (Familiaris consortio)