Výlet Drvičov

phoca_thumb_m_P1070821

phoca_thumb_m_P1070821Prišiel nový rok a my sme si uvedomili, že sme ešte nemali stretkovský výlet. Zhodli sme sa, že s tým treba niečo spraviť. Onedlho bol plán nášho výletu na stole. Rezervovali sme si chatku pri Zlatej Bani, hneď pod Dubníkom.

Keď prišiel čas, všetci sme sa stretli na AS Košice a hor sa na výlet. Po príchode sme zistili, že tu zima ešte ani zďaleka neskončila a v chatke kosa jak hovado. Na naše šťastie bolo dosť dreva a tak sme si vykúrili celú chatu. Prvý večer sme prejedli a prekecali pri stole s čelovkami na hlavách a Citadelou na stole asi do 1 ráno. Po nie veľmi výdatnom 3-hodinovom spánku sme o 4 ráno vstali a o pol piatej sme už liezli na najvyšší vrch Slanských vrchov – Šimonku. Po kratšom, no o to vyčerpávajúcom blúdení po temnom lese sme konečne našli tú správnu cestu a za stálej fujavice sme sa o pol siedmej dotrieskali až na samý vrchol kopca. Ten výhľad bo neopakovateľný. Bolo vidno do vzdialenosti pár krokov pred nás, no boli sme na seba hrdí. Po menšej oslave nášho výstupu sme sa pobrali dole, pretože nám už začalo škvŕkať v bruchách. Po hodine sme boli doma, najedli sme sa a pekne do postele, ale len na 2 hodinky, po ktorých nasledovala príprava obeda. Večer sme samozrejme prehrali Bangom a Citadelou, po ktorých nasledovala snáď už tretia večera a deň sme zakončili rozhovorom a modlitbou. V deň odchodu – v nedeľu – sme povstávali až okolo 10-tej a začali sme sa baliť a robiť poriadok v chatke, lebo tam vyzeralo ako po výbuchu, od ktorého sme koniec koncov neboli až tak ďaleko pri našom systéme kúrenia :D . Poupratovali sme chatku, do pece sme naložili drevo našim nasledovníkom a utekali sme do dediny, aby sme stihli bus. Po príchode do Košíc, sme išli na omšu, lebo tamojšiu sme akosi nestihli a plní zážitkov sme sa rozišli domov.

 

{pgslideshow id=37|width=640|height=480|delay=3000|image=L|pgslink=1}