DO rodiny 11.1. 2012

Duchovná obnova pre manželov

 Košice Tri hôrky

11.1. 2012

Inšpirované príhovorom Mons. Bonettiho


Život cirkvi sa v týchto mesiacoch upriamuje na svetové stretnutie rodín v Miláne.

Aj tieto naše duchovné obnovy v týchto mesiacoch budú naším prepojením so životom Cirkvi.

V tejto prvej prednáške sa budeme zaoberať TAJOMSTVOM NAZARETA.

Tajomstvo Nazaretu môžeme nazvať dennodenné slávenie božieho manželstva s ľudstvom. Toto je tajomstvo Nazaretu. Áno Márie a Jozefa s áno Božieho syna sa stávajú základom novosti – radikálnej novosti, základom novej zmluvy, základom naplnenia dlhého očakávania celého národa, ktoré očakáva toto stretnutie Boha s človekom. Očakávanie, ktoré sa teraz naplní a už sa nikdy nerozviaže a privedie k večnosti. Zmluva, ktorá sa neskôr naplní najväčším darom – úplným darovaním seba, darovaním tela, darovaním Ježiša Krista celému ľudstvu. Tieto áno sú začiatkom Božej svadby s človekom.

Nazaret je pokračovaním tohto začiatku. Pokračovaním tohto prebývania Boha v ľudskej rodine. Jozef s Máriou sa učia ako žiť v tejto radikálne novej prítomnosti Boha medzi ľuďmi – Emanuela. Je to veľmi špeciálna prítomnosť. Učia sa tejto prítomnosti Boha v ich rodine. Sledujú Ježiša dieťa, chlapca, adolescenta, muža … Majú skúsenosť tejto nevšednej všednosti. A z času na čas zažívajú akýsi dotyk božieho života, ako tomu bolo v Jeruzalemskom chráme, keď mal Ježiš 12 rokov. Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? (Lk 2,49).

Mária  a Jozef si zariaďujú celý život s touto prítomnosťou Boha. Sviatostný rodinný život je život s touto istou prítomnosťou. Od rána do večera a od večera do rána.

 Aj iné postavy z evanjelií nám hovoria o tom, čo to znamená žiť v Božej prítomnosti, napr., na hore Tábor. Učeníci sú celí bez seba z nádhery, ktorú na hore zažijú. Ale hneď po tom, čo zmiznú všetky tieto výnimočné znaky a schádzajú z hory aby videli, že všetka táto krása bude ukrižovaná.

Aj Marta s Máriou sú postavy, ktoré nám ukazujú to, ako sa človek učí žiť v prítomnosti Boha. Maria je celá bez seba, vníma každé slovo, gesto Krista. Marta, naopak celá bez seba zo starostlivosti, ktorú chce vzácnemu hosťovi pripraviť. Aj tu vidíme pravdu, ktorá sa učí žiť všednosť.

Život manželského páru je ako Nazaret. Manželský život má nazaretské tajomstvo. Všednosť prežívaná v prítomnosti Božieho. S prítomnosťou božskej osoby, ktorou je zmŕtvychvstalý Kristus. Kristus vo všetkých vašich dňoch. Boh prítomný v mojom dome.

Aký bol ten kvalitatívny skok pre Máriu a Jozefa? Ako vojsť do tohto výnimočného nazaretského tajomstva?

Predtým Mária a Jozef boli dvaja snúbenci, ktorí už vstúpili do prvej časti manželstva. Mali už spoločné plány. Ale čo sa udialo Zvestovaním v Nazarete? Museli sa začať konfrontovať s Tretím! A tento tretí nie je hoci kto. Je to Boh v mojom dome.

Môžeme povedať, že vzdialenosť ktorá existuje medzi manželmi, ktorí chcú či nechcú prežívať nazaretské tajomstvo je vzdialenosť, ktorá existuje  medzi životom plným aktivizmu a kontemplácie Kristovej prítomnosti, alebo v klasických termínoch, vzdialenosť, ktorá existuje medzi modlitbou a prácou, je to vzdialenosť, ktorá existuje medzi životom za slobodna a životom v manželstve.  Za slobodna sa žije v istej chvíli spolu, zdieľajú sa niektoré spoločné chvíle, niektoré spoločné dni, spoločné zážitky, gesta intimity, spoloční priatelia  ale potom po svadbe je tam radikálna novosť – už sú stabilne s touto osobou, nie len na niektoré chvíle ale stále. Všetko sa mení, lebo sa so všetkým zdieľa. Môžeme teda hneď vidieť toto prepojenie na Nazaret.

Jadro nazaretského tajomstva je jednota manželov s Kristom. Všednosť v ktorej je táto jeho prítomnosť kontemplovaná. Kvalita života manželov je kvalitou ich spoločnej jednoty s Kristom.  Môžeme povedať že pre manželov a ako aj pre snúbencov je to prechod od spolužitia s Kristom, ktoré je rezervované do istých chvíľ a momentov k prežívaniu Božej prítomnosti. Tak ako Mária a Jozef v Nazarete.  Mária aj Jozef určite sa predtým modlievali. Mali silnú židovskú tradíciu. Ale nie celý deň, lebo museli pracovať. Čo sa zmenilo pre Máriu a Jozefa. Museli sa vysporiadať s tým, že s Bohom nemohli byť v niektorú chvíľu dňa keď sa modlili, ale byť s Bohom celý deň, všetky dni. Toto je výnimočný prechod. Od chvíľ stretania sa s Kristom po 24 hodinovú Kristovu prítomnosť. Tajomstvo Nazareta je toto – trvalé žitie s Bohom. Toto je pozvanie pre manželov – trvalé spolunažívanie s Kristom – ženíchom. Trvalá prítomnosť Krista – ženícha musí postupne pretvárať všetku všednosť bežného dňa.

Skúsme sa pozrieť na niektoré konkrétnosti.

1, Nová identita manželov.

            Už nie sme v dome sami. Je tu prítomnosť Boha. Keď sa dvaja sobášia, tak je tam vznik novej identity. Predstavujú sa: Som manžel, manželka. Tak pre tých, ktorí sa vzali v kostole je prítomná nová identita. My dvaja sme manželia s reálnou prítomnosťou Krista v našom dome. Nie sme zjednotení len priezviskom, domom, verejnou mienkou – a pod. Sme dvojica s Kristom. Sme v Nazarete – nie s Kristom dieťaťom ale s Kristom živým, Vzkrieseným. Naše najhlbšie vzťahy nie sú s priateľmi, kolegami ale s Kristom prítomným v našom dome. S ním žijeme už večnú zmluvu, je to prítomnosť vo večnosti. Tak ako sa zvyká na nové spoločné priezvisko, tak  postupne narastá  vedomie našej jednoty s Kristom.

2,Modlitba manželov – Kristovej snúbenice.

Zdieľať s Kristom vzájomné zmýšľanie. Zmýšľajte tak, ako Ježiš Kristus (sv. Pavol Filipanom). Mária a Jozef dostali novú tvár, keď  prijali Krista. Kto by boli Jozef a Mária bez Krista? Kristus dáva plnosť božstva a človečenstva každému sviatostnému  páru. Spolunažívanie s Kristom privádza k tomu, že sa zdieľajú s ním myšlienky a vnútorné hnutia srdca. Všetky sentimenty – milovať, kritizovať, posudzovať, a tak dvojica pozerá na Kristove postoje, Kristus, ktorý je Syn. Vedia, že odtiaľ pochádza plnosť života. A tak počúvanie Božieho slova v evanjeliu, pokorný postoj pred Eucharistiou, hľadanie jednoty je cítiť sa čo najviac s Ním. Hľadaná jednota medzi vami dvoma je jednota vás dvoch v hľadaní jednoty s Ním. Modlitba, kontemplácia, zdieľanie pomáha vidieť všetky udalosti, osoby s Ním a v ňom. Tak ako otec s mamou sa snažia ukázať dieťaťu nejaké zviera v lese, tak aj Kristus mi ukazuje vrcholy lásky. Kristus vťahuje do jednoty s Ním všetky vzťahy, ktoré táto dvojica žije. Kristus v chráme vťahuje Máriu a Jozefa do tajomstva svojho života s Otcom – nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? Keď sa takto nechávajú cez modlitbu vtiahnuť do života s Kristom, aktivujú sviatosť manželstva, ktorou sú účastní na živote lásky Krista voči svojej neveste Cirkvi. Tak ako Mária svojím áno dáva priestor Slovu, aby sa stalo blízkym človeku, tak aj manželský pár dávajú telo tomuto Božiemu slovu.  Môžeme teda povedať, že čím viac je pár zjednotený v modlitbe,  v kontemplácii s Kristom, v ňom sa pár učí milovať osoby a v ňom dvojica nachádza plný zmysel všetkých udalostí. Byť s Ním je najväčším dôvodom samotnej existencie dvojice. Pretože s Ním sa už teraz buduje večný domov, ten ktorý budete obývať na večnosť spolu s ním. Nazaret je už večnosťou, je už niečo z raja zdieľané, je niečo v tom dome, čo nám už hovorí o večnosti, tak aj v izbe manželskej intimity dvojice s Kristom sa žije veľký projekt domu. Domu, ktorý má už izby v raji. Takýmto spôsobom sa v živote dvojice vytvára jednota, ktorá prechádza do oslavného hymnu Magnifikátu, kedy dvojica ďakuje Bohu za všetky veľké veci, ktoré im učinil. Cieľom takejto modlitby je byť ohúrení jeho láskou až po nesmiernu túžbu byť s ním.  Skúsenosť večera, kedy ste sami doma a ste to využili na modlitbu. Oddych lásky. Tak že neexistuje nič z vášho spoločného života, čo by sa neudialo v prítomnosti Krista. Tak ako v Nazarete.

3, Aktívny život

            Konkrétny život sa stáva priestorom v ktorom sa prejavuje láska manželov pre Krista ženícha. To čo ste videli v izbe vašej intimity s Kristom je teraz privádzané k životu. Pozeráte sa na udalosti a osoby tak, že ste si vedomí, že patria tomu istému telu Cirkvi – Kristovej snúbenice. Takto sa zjavuje sviatostná milosť manželstva – cez manželské gestá je zjavovaná Láska  Boha voči človeku. Mária a Jozef sú vtiahnutí do Kristovho poslania. Malé gestá, normálne, často sa opakujúce, dennodenné, ktoré vytvárajú návyk sa môžu stať miestom v ktorom rastie láska ku Kristovi ženíchovi tým, že sa každé gesto stáva súčasťou Krista, Lásky, večnosti. (Všetko čo žijeme s láskou, prechádza s Kristom do vzkriesenia. Večnosť vytvárajú vzťahy, ktoré nekončia – Špidlík)

Pozrime sa na paralely s našimi domami.

Hovorme na začiatku o dome ako takom:

Dom je nevyhnutným miestom pre rodinu. Dom, na ktorý sa pozerá cez Krista je miestom vyzrievania rodiny na prechod z tohto domu do večného príbytku. Je chodbou, ktorou sa prechádza do večnosti.  Dome je symbolom iného príbytku. Preto je udržiavaný lebo mi ohlasuje ešte krajší domov, snažím sa mať čo najkrajší domov ale preto, lebo je to znamením. Nie najkrajší preto, lebo už nebudem mať iný. 

Tak každý kút tohto domu sa stáva znamením.

Dvere:

Kristu je bránou, dverami kadiaľ sa vstupuje do Božej lásky. Aj dvojica je bránou, ktorou môžu iní vstúpiť do tajomstva lásky Boha voči človeku.

Kuchyňa:

Miesto zdieľania. Miesto slávenia, miesto svadobnej hostiny. Rodinný stôl je miestom, kde sa podieľame na znaku tej poslednej večnej hostiny. Ako Izaiáš opisuje hostinu s vínom najjemnejším … Je znakom prepojenia domácej cirkvi s tou miestnou – s Eucharistiou, s oltárom, ktorý bude prestretý s tým najväčším darom – Kristom.  Rodinný stôl, oltár v kostole a večná hostina tvoria neoddeliteľnú jednotu. Spoločný stôl je symbolom vášho vzájomného darovania – daruješ sa druhému – je to predkrm Kristovho darovania, ktoré privádza k plnosti všetky formy ľudského darovania sa.

Kristus hovorí učeníkom – Dajte sa im vy najesť.  Ale nielen z chleba žije človek…ale aj zo slova.  Kuchyňa a stôl sa stávajú miestom zdieľania slova, ktoré zjednocuje. Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Ale slovo môže aj rozdeľovať.

Spálňa:

Miesto manželskej intimity. Keď sa modlíš, vojdi do svojej izby, zavri za sebou dvere, lebo Boh vidí aj v skrytosti. Je to miestnosť, ktorú Kristus posiela učeníkom pripraviť na slávenie Paschy. Miestnosť v ktorej sa slávi úplný dar.

Sprcha:

Túžba po očiste po starostlivosti nielen o telo ale hlavne o srdce.

Okno:

Miesto pohľadu von. Pieseň piesní: Hľa môj milovaný z oblôčka pozerá. Môj dom je v sieti vzťahov.

Záhrada:

Miesto kontemplácie:

Boh tvorí novosť v záhrade – Zmŕtvychvstanie.  Poľné ľalie, nebeské vtáky, žatva je veľká …

Ticho, čas jeden pre druhého a poslanie …!!!