Animátorská víkendovka

Nedeľa večer. Už si prihlásený na víkendovku, že ? Pravda je taká, že som ešte nebol. Načo ísť ? Budú tam samí mladí animátori, čo tam budem robiť ja, starý kôň ? No dobre, nie som až taký starý, ale rozdiel medzi mnou a najmladšími účastníkmi je signifikantný. Pár správ nie tak mladým kamarátom ma však presvedčilo, aby som nakoniec využil ešte neuzavreté prihlasovanie a zapísal sa. Čo to tam len bude ?

Piatok na obed to vyzeralo v pohode. Každou pribúdajúcou minútou sa to však začínalo zhoršovať, poobedné zápchy autobusov, nervózni vodiči a stále sa zmenšujúci čas do odchodu vlaku. Keď mi môj animátorský kolega zavolal, tak mu hovorím, že potrebujem pár minút, nech zdržia vlak. Veď ich je tam tridsať, nech nastupujú do vlaku po jednom a véľmi pomaly. O päť minút mi píše, že vlak práve odišiel. Hmm, to je mi kamarát. Ja by som sa aj pod vlak hodil. (Okej, to by som ani ja nespravil, ale chápete ma...). Čo teraz ? Vraj ide ešte jedno auto. Tak som sa skontaktoval so šoférom a na Sigord sme dorazili v rekordnom čase. Nečudujem sa, o deň na to išiel ako časomerač na rally Košice, asi už bol mysľou tam. Bolo to aj pohodlnejšie, keďže ostatní museli prestupovať v Prešove.

Svätá omša prinútila naše rozrušené duše upokojiť sa. A som rád, pretože to mi naozaj chýbalo. Čas zastaviť sa, odpútať sa od hluku, nechať si ho trochu aj pre seba. A priateľov, samozrejme, pretože aj o tom bol celý víkend. Spoločné aktivity, lepšie spoznanie sa, voľný čas na rozhovory a debaty. Prehĺbenie priateľstiev, vytvorenie nových.

Nezabudnime aj na duchovnú stránku programu, ktorou bola sobotná doobedňajšia obnova, omše, či program ako porozumieť deťom či na čo nezabudnúť pri chystaní stretka. V nedeľu nás prekvapil Martin Kačmáry s prednáškou ako si zlepšiť život, vybudovať ho od základov. Celý víkend nás sprevádzali Dano a Evica, ktorí poskytovali duchovné aj životné rady a povzbudenia. Aj jedlo bolo dobré. Pár ľudí malo pripomienky ku piatkovému granadíru. Nechápal som, ale po výroku „Je to príloha s prílohou“, som bol schopný vžiť sa do ich kože.

 „Čo spája ľudí ? Príbehy. “ Obľúbenú hlášku z nemenovaného populárneho seriálu (GoT) možno považovať za trefnú a presnú. Je to tu o čase prežitom s inými ľuďmi. S ľuďmi, na ktorých nám záleží, ale aj s tými, o ktorých toho toľko ešte nevieme. Lebo ak neskúsiš, nedozvieš sa.