Neboj sa, dobre vidíš. Neklame ťa zrak ani sa nesnažíme zvýšiť našim článkom sledovanosť. Skutočne sa podarilo zorganizovať KAMU. Trvalo to dlhšie ako by sme si želali a ver mi, dúfali sme, že sa to podarí, viac ako ty teraz dúfaš v plošné zatváranie škôl a štvrták na strednej v zrušenie maturity. No predsa sa naplnil aj náš čas a prišla tá dlho očakávaná správa.
Plán bol jednoduchý. Keďže nám prozreteľnosť naozaj priala a turnaj sa mal odohrať v najväčšej dedine na východnom Slovensku(resp. treťom najväčšom meste Slovenska),doslova pár minút po diaľnici od Košíc, plánovali sme to tam obsadiť a vytvoriť si tam domáce prostredie zodpovedajúce našim ambíciám. Volal by si každého, brata, mamku, sesternicu z tretieho kolena, dokonca aj toho kamaráta zo škôlky, čo ťa toľkokrát zmlátil a raz sa na teba aj vygrcal. Bohužiaľ, teta Korona sa podpísala na všetkom, turnaj bol povolený len pre hráčov a realizačný tím, a tak namiesto dvoch stoviek nastupovali v to studené sobotné ráno na vlak do Prešova len dve desiatky Košičanov.
Začalo sa to ako správna saleziánska akcia. Prezenčkou. Až potom nasledovala svätá omša a po nej samotný turnaj. Šatne neboli ktovieaké, no na druhú stranu mal každý tím svoju, za čo organizátorov ceníme. V kategórii mladšia KAMA sa podarilo prísť len štyrom družstvám. Našim chalanom sa podarilo vyhrať skupinu a tak mali na semifinále o niečo slabšieho súpera z Humenného, cez ktorého sa dostali až do finále.
Reprezentanti staršej KAMY to mali náročnejšie, päť tímov znamenalo, po skupinových zápasoch nebude čas na kedysi ostro sledované vyradzovacie a záverečné zápasy. Turnaj mali otvoriť zápasom s Bardejovom, no akonáhle sme videli miernu výmenu názorov trénerov Bardejova a „veducka“ odchádzať na svojom Passate, každý si domyslel, že na dresy hostí si bude treba ešte chvíľu počkať. Ako rýchlo to páral po dedinách, nevie dodnes nikto, zistíme to, až mu dôjde domov pozdrav. Turnaj prebehol celkom úspešne, naši podali oduševňujúce výkony. Výhrou bolo ocenenie najlepší strelec pre Jakuba Forgáča.
Zámerne sme si nechali najlepšie na koniec. Finále Košice vs. Prešov malej KAMY. Súboj odvekých rivalov, a keďže sa hralo v Prešove, táto rivalita nabrala na intenzite ešte viac. Vytvoril sa tam kotol domácich, a keď po poslednom zápase prišli starší podporiť, hral sa už druhý polčas a stav bol 0:2 pre Prešov. Aby toho nebolo málo, o minútu si naši dali vlastný gól a nikto už nepochyboval, že toto bola povestná posledná kvapka. Ani v tomto momente sa však niektorí chytali teraz už naozaj tenučkej slamky nádeje a začali skandovať odveké heslá Košíc. Hru našich to nejako nezlepšilo. Aspoň sa tak zdalo na prvý pohľad. Pár striel našich skončilo na konštrukcii bránky a zdalo sa, že nám už nič nepraje. A vtedy skrsla nádej. Šimonovi to tam konečne padlo. Jeden gól tu však nestačil, no verte tomu alebo nie, v ďalších piatich minútach sa mu podarilo aj za pomoci svojich spoluhráčov skórovať ešte dvakrát. Jeho hetrik tak posunul zápas k penaltám. Nemysliteľné. Nepravdepodobné. Nečakané. V penaltách nás podržal aj náš brankára úspešní exekútori našich pokusov. Mladšia KAMA zavŕšila tak obrat, ktorý sa už dlho nevidel.