Víkendovka animátorov a prípravkárov

Animátorsko-prípravkárska víkendovka je bezpochyby skvelou príležitosťou pre 
každého animátora, hoci aj toho budúceho. Preto sme sa jej aj tento rok všetci 
zúčastnili. Ale čo sme tam robili? A ako to vlastne všetko prebiehalo? Ak by ste aj 
vy chceli poznať odpovede na tieto otázky a zároveň nazrieť do nášho sveta, 
neváhajte a čítajte až dokonca.

Ako je už posledné roky zvykom, v piatok poobede sme sa všetci, animátori aj 
prípravkári, vybrali vlakom do Vysokých Tatier. Tam na nás po chutnej večeri čakali 
rôzne hry. A keďže každý rok prichádzajú do prípravky nové tváre, hry boli 
zamerané na zoznamovanie a lepšie spoznávanie sa. Deň sme ukončili svätou 
omšou, po ktorej nasledoval zaslúžený odpočinok. 

Ráno sme sa po rozcvičke, raňajkách a modlitbe my prípravkári 
vybrali do Popradu. Tam na nás čakala hra v meste, počas ktorej sme mali plniť 
rôzne úlohy zamerané na prekonávanie vlastnej komfortnej zóny. Animátorom 
zatiaľ prišli urobiť prednášku o koučingu manželia Palaščákovci, za čo im patrí 
veľká vďaka.

Po výdatnom spoločnom obede a krátkej poobednej pauze sme mohli pokračovať 
ďalej. Program bol opäť rozdelený. My, prípravkári, sme mali prednášky o 
komfortnej zóne a o tom, ako máme komunikovať s deťmi a ich rodičmi. Po krátkej 
prestávke sme dostali za úlohu nájsť alebo vymyslieť nové slovné, pohybové a 
zoznamovacie hry, ktoré sme si následne vyskúšali. Počas toho sa naši animátori 
zapojili do spoločnej hry, zameranej najmä na stratégiu a spoluprácu. Hra 
nepriamo nadväzovala na predošlú prednášku o talentoch, pretože sa počas nej 
dalo pozorovať, aké rôzne postoje animátori k aktivite zaujali. Niektorých súťaživý 
talent sa ukázal v plnej kráse, iní sa zamerali hlavne na logickú stratégiu. Potom 
sme celú hru spoločne prediskutovali počas reflexie.

Pred večerou sme sa zúčastnili svätej omše. Samotný večer bol však venovaný 
spoločenským hrám, Mestečku Palermu či dlhým rozhovorom. No a ako inak by 
sme mohli poďakovať Bohu za tento deň, než večernou adoráciou. 
Ak by sme začiatkom apríla niečo naozaj nečakali, bola by to zasnežená krajina, 
do ktorej sme sa v nedeľu ráno prebudili. Vďaka tomu sa z nudnej rannej rozcvičky 
stala naháňačka a guľovačka. Keď sme sa konečne všetci prezliekli do suchého 
oblečenia, naraňajkovali a pomodlili, stretli sme sa v spoločenskej miestnosti, kde 
sme spoločne strávili čas spoznávaním ľudí, ktorých život ovplyvnil Don Bosco.

Autor: Zuzana Babjaková