Víkendovka s animátormi

Víkendovka

Víkendovky sú sami o sebe niečím iným. Sú to ako také malé „táboriky“ sem-tam počas roka a trvajú len víkend (preto sa volajú víkendovky). Konkrétne táto bola trochu odlišná. Možno preto, že to bola osobne moja prvá víkendovka. Alebo skôr, lebo to nebol len ledajaký víkend. Myslím si, že víkendovky narozdiel od väčšiny saleziánskych podujatí sú o niečom inom. Nie je to len čas naplnený svetskými vecami či aktivitami. Ide o niečo viac, o niečo viac pre nás (mladých).

Táto víkendovka začala celkom svižne. Ešte som sa nespamätal z poslednej piatkovej hodiny a už som meškal na vlak. Našťastie som ho stihol, no keď som si myslel, že sa posadím a chytím druhý dych, tak sme vystupovali. Aby toho nebolo málo, zvyšok cesty sme museli ísť po svojich. Počasie vôbec nepomáhalo, cítil som sa ako na Sahare. Chatky nevyzerali vôbec zle, i keď po vstúpení dovnútra som si zapamätal, že zovňajšok nie je všetko.

Po večeri sme sa zhromaždili v kaplnke, kde sme mali omšu, a neskôr po omši sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, kde prebiehali ďalšie aktivity. Bohužiaľ som sa trochu zdržal v chatke s mojimi komplicmi, pretože naša izba bola pod zlomyseľným útokom sršňa. Po ubránení svojich pozícií sme sa mohli pridať k ostatným pri večernom programe. Aktivity tam boli veľmi originálne, zábavné a zbližujúce.Program trval celý večer, predsa však sme po jeho skončení spať nešli. Naše večerné debaty sa pretiahli hlboko do noci a pri zaspávaní sme dúfali, že ráno bude pokojnejšie od večera.

Sobota bola trošku odlišná. Duchovná obnova bola na môj vkus trochu dlhá, ale padla vhod. Aspoň sme sa mohli na chvíľu pozastaviť aj nad sebou a svojím životom bez všetkého zhonu sveta okolo. Poobede sme využili voľný čas najlepšie, ako sa dal, a to konkrétne futbalom. Nedalo nám nevšimnúť ši aj prírodu okolo a poctiť ju prechádzkou cez les či okolité polia. Večerný program zahŕňal niekoľko aktivít na výber, z ktorých si každý si vybral to, čo sa jeho duši žiadalo najviac. Asi polovica išla hrať schovávačky. Kto by nechcel hrať schovávačky?! Nemožné nájsť takého človeka. Bolo to proste super, i keď sme na ďalší deň cítili deficit spánku.

V nedeľu som neočakával nič špeciálne, ale nabitý doobedný program ma fakt prekvapil. Náučné prednášky a debaty o knihe proroka Jonáša. Neskôr nám vysvetlili aj saleziánske financie a fungovanie DOMK-y. Po týchto síce zaujímavých, no predsa len náročných témach sme mali voľno a aj prípravu na odchod. Cestu pešo na stanicu nám veru nezávidel nikto a po hodnej chvíľke čakania dorazil vlak, ktorý sme ako nejaký domorodý kmeň postupne osídľovali. Cesta vlakom sa mi zdala dlhšia ako predtým, nevadí aspoň bolo viac času na „srandu“.

Ak by som mal túto víkendovku zhrnúť len troma slovami, tak by to boli asi smiech, príroda a biblia.                                          B.